Nedeľa.... ja fakt nemusím tento deň... zostalo mi to hlboko vryté... neznášala som odchody z domu na intrák do Bystrice, tie úmorné cesty bez konca v stoji v natrepanom autobuse...

Každý víkend mi chýba jedna sobota... taká, len pre mňa...nedeľa po tej jednej sobote príde príliš rýchlo....

Niekedy človek potrebuje byť naozaj len sám so sebou... aj v tento deň, ktorý ľudia trávia najčastejšie ako čas s rodinou, mne je najlepšie samej so sebou....

A vôbec si nepripadám divná, lebo so sebou chcem byť naozaj a nielen preto, lebo sa to v nedeľu patrí... ale... neprináleží mi hodnotiť... ani posudzovať...

Aj dnes je nedeľa, taká výnimočná, taká pre mamy...darčeky neboli, ani ich nikdy neočakávam, dokážem sa obdarovať aj sama a bez zbytočných komentárov...

Svoju maminu som už dnes stisnúť nemohla...už  včera som jej  zaniesla kvety, ale keďže som si zabudla sviečku,  tak som dnes zašla na svoje obľúbené miesto pri kaplnke a zapálila ju tam. Vypila si v kľude kávu z termohrnčeka, posedela... Pokoj, slnko, trochu nepríjemný vietor, ale pohoda...

Po včerajšej druhej dávke vakcíny som sa cítila v pohode, len ma prenasledovala, únava a stále som bola ospalá... dopriala som si teda po návrate krátky spánkový doping a po splnení niekoľkých povinností som opäť ušla preč...

Ešte jedno miesto ma robí šťastnou, či mi je dobre, či zle,,,, od rána som tušila, že tam dnes skončím.... aj som ... pri vode, pred ktorou mám obrovský rešpekt,,, ale vždy ma to tam ťahá...

Zaujímavý úkaz sa mi dnes naskytol...akosi príliš veľa oteckov bez maminiek s deťmi... trochu som to  z obďaleč sledovala. Možno ockovia nechali maminy užívať si voľno a venovať sa sebe, hmmm, potom ma zase napadlo, že je nedeľa, asi  kozmetika a salóny veľmi nie sú otvorené, ale možno aj áno,,, a možno sú to oteckovia, ktorým práve prislúcha víkend, kedy majú dieťa v starostlivosti... na prídel,,,, práve tento týždeň, víkend, deň... hm,,, taká  rodinná nedeľa na Liptovskej Mare...

Nemám rada tieto špeciálne dni, prídu mi príliš komerčné, ale tak zarobiť treba, neriešim,,, ale za tých skoro 20 rokov som bola mamou každý deň, možno nie dokonalou,,, ale bola...určite by ma bonboniéra, či kytička potešila viac v iný deň, keď prídem ledva domov  a vlečiem za sebou nohy,,, ale rešpektujem...

Aj napriek tomu, že špeciálne dni nemusím, by som chcela, vyjadriť  v tento deň úctu a obdiv každej mame , či ocinovi, ktorí zostali na deti sami a častokrát sa im namiesto obdivu  ušla  kritika, ako a čo mali urobiť lepšie a prečo,,,, Verte mi, každý z nich vždy konal v najlepšom vedomí a svedomí , s láskou pre svoje dieťa, či deti a aby prežil...