„Pani  Belováááá!“ – ozvalo sa spoza otvorených dverí miestnosti, kam si chodia ľudia pre kúsok zdravia.

„ Už fičííím!“ – zareagovala stará usmiata pani, postavila k svojmu vozítku, ktoré jej pomáha pri chôdzi a so šibalským úsmevom sa vybrala „rýchlosťou svetla“ ku dverám.

Kedykoľvek, keď sa len tak prechádzam po areáli kúpeľov, sa nahlas smejem pri spomienke na túto milú pani. Tá ľahkosť, s akou sa postavila a vyrazila , bola dokonalá. Nie v tom, že by sa jej ľahko vstávalo, ale to jej nastavenie a rozžiarené oči.

Pozrela som sa naokolo, či si niekto všimol ten jej veľkolepý odchod na vyšetrenie, ale v tú chvíľku som bola vnímavá asi len ja. Stála som tam ešte hodnú chvíľku a trávila som ju pozorovaním zvyšku osadenstva čakárne

Vo výbere sa vyskytol: človek dívajúci sa do mobilu, človek driemkajúci na fotelke, človek čítajúci nápisy a príspevky po stenách, človek dívajúci sa do zeme a ja. Všetci  prítomní mali okrem jednej spoločnej veci, že sú tu, spoločné to, že na ich tvárach nebola prítomná žiadna emócia. No  zase, aby som nebola moc prísna, väčšina z nich bola zachmúrená a ponorená asi do svojich problémov. Ja viem, veď každý si tu prišiel niečo doliečiť, preliečiť, ale to by z nás nemalo robiť sebecké bezduché existencie. Vďaka za to, že sa nemusím opierať o nejakú zdravotnú pomôcku, lebo moje nohy ma nesú,....

Nik nereagoval a nebol súčinný, ani ja som v tej rýchlosti tej pani nestihla podať pomocnú ruku, ale naše oči sa spojili a vymenili si šibalské úsmevy a žmurknutie.

Tento zážitok bol pre mňa veľmi silný. Stará nevládna pani nás tam všetkých prevalcovala svojím pozitívnym prístupom k životu a tomu, čo jej nadelil . Nehodnotím  správanie ľudí, ani to svoje. Za to, že sme nepomohli, nezareagovali. Ja len že .... skúsme byť prítomní, všímaví, komunikujme, aj keď len neverbálne. Je to extrémne dôležité pre ľudí okolo, no predovšetkým  pre nás.

Veď koľko dáme, toľko sa nám vráti.

Čakáreň je: miesto/priestor, kde čakáme na niečo, niekoho

Čakáreň by mohla byť: miesto,/priestor, kde nečakáme na to, aby sme mohli niekoho obdariť úsmevom, slovom, povšimnutím, či láskavosťou