Letné večery
Letné večery sú fajn. Keď človek dobre nastraží uši, cvrčky počuje diskutovať kdekoľvek. Aj pod panelákovým oknom. Niekedy by som chcela vedieť, o čom si toľko rozprávajú. A niekedy mám chuť premeniť sa na toto malé stvorenie a v ich zakódovanej reči vysloviť všetko, čo ma štve, hnevá, mrzí, bolí, trápi ... v bežnej reči by sa tam asi veľa pípalo. Tu by to bolo tak elegantne zabalené v jemne ozývajúcom sa cvrlik – cvrlik...
A potom sa odtrepete niekam, kde ste ich úplnou súčasťou, ponúkajú vám priestor sa vyžalovať a dokonca nemusíte použiť ich kódovanie, lebo vás nikto nepočuje. Môžete celému svetu na plné ústa vykričať kompletnú dušu ... a vy nemáte silu povedať nič. Odrazu je všetko vypovedané, všetko vyriešené, vyčistené a všetko vám docvaklo.
Minulosť je nenávratne preč. Tak načo sa rozčuľovať? Načo rozoberať niečo, čo už nezmením? Stalo sa, mohlo byť inak. Všetko sa raz pre niečo stalo práve tak, ako sa stalo. Aby som sa niečo naučila, niečo pochopila, či dostala jednu poriadnu po papuli.
Dôležité je byť za to vďačný. A aj za každý nový deň. Ten už prísť vôbec nemusel.
A potom sa odtrepete niekam, kde ste ich úplnou súčasťou, ponúkajú vám priestor sa vyžalovať a dokonca nemusíte použiť ich kódovanie, lebo vás nikto nepočuje. Môžete celému svetu na plné ústa vykričať kompletnú dušu ... a vy nemáte silu povedať nič. Odrazu je všetko vypovedané, všetko vyriešené, vyčistené a všetko vám docvaklo.
Minulosť je nenávratne preč. Tak načo sa rozčuľovať? Načo rozoberať niečo, čo už nezmením? Stalo sa, mohlo byť inak. Všetko sa raz pre niečo stalo práve tak, ako sa stalo. Aby som sa niečo naučila, niečo pochopila, či dostala jednu poriadnu po papuli.
Dôležité je byť za to vďačný. A aj za každý nový deň. Ten už prísť vôbec nemusel.
