Niekde v príbehu na instagrame som raz napísala, že si to treba všetko len poukladať v hlave. Nič nové.  A nie je to ani z mojej hlavy, počujete to z každej strany...“všetko je v hlave“.  Áno je. Len ja si myslím, že správny čas, kedy to tam všetko cvakne a sadne ako puzzle, nepríde len tak, lusknutím prstov. Zväčša to príde vtedy, keď sa človek začne riešiť tak akoby komplexne, keď pochopí, že jedno s druhým súvisí...a najmä , keď naozaj chce.

Áno...Pridávam sa k tým, ktorí xkrát niečo začali a xkrát niečo skončili, prišlo nadšenie, motivácia, už akákoľvek a bum.... chvíľka napätia, áno... nejaký ten zážitok ,,, a o chvíľku to bolo všetko späť. A je jedno čo. Naozaj. Kilá, depresie, plač, ľutovanie sa, šťastie závislé od niečoho,,, možno niekoho.

Nie som ani  mentálny kouč, ani odborník na jedálničky, ani fitness tréner . Nechám tu cez písmenká len pár mojich myšlienok, ktoré budú zo srdca.  Nebudem natáčať videá, ani nahrávať podkasty, toto nedávam, ale vôbec ma to netrápi. Ja rada píšem a ešte radšej čítam,,, tak to v tejto forme nechám aj vám. Ak si to prečíta len jeden človek, budem rada, lebo ako vraví David / o tom vám zatiaľ nič neprezradím  :) / , stále máme dosť veľa na to, aby sme sa podelili.... o úsmev, pekné slovo, dobrú radu, či nápad  a ja s ním súhlasím.

Dnes sa idem s vami podeliť o asi bežnú vec , recept na polievku. Ja viem, že receptov je všade veľké množstvo, veď nech. Ja ho napíšem netradične, bez presných dávok, kusov, mierok.... Nerada varím podľa receptov, aj tak si to vždy spravím po svojom. Ešte keď pečiem, tak dodržiavam, ale pri varení ma to obmedzuje. No čo je podstatné, každý sa poznáte, každý viete, koľko spotrebujete, tak si tie množstvá prispôsobíte .

No tak na dnes toľko a ak budete mať chuť mi napísať, napíšte. Budem sa tešiť :)

PS: asi by si týchto pár slov žiadalo akože pokračovanie, akože príbeh :) tak sa to dnes hovorí. A možno nie.... A možno :)

Anež