• Podeľte sa o pozitívnu skúsenosť z našej spolupráce a odporučte nás Vašim známym a priateľom:
 Udalosti
 Kontakt
Mgr. Anežka Neupauerová - aNoW
  Americká 195
  034 82   Lúčky
  tel.: +421 917 566 030
 
krátky popis banneru
 Facebook live stream
 Novinky
Farby ovládli prírodu, hor sa von :)Farby ovládli prírodu, hor sa von :)

Tešíme sa na vás :) stačí napísať :)

Už len 22 dní :)


Mám za sebou tri dni , počas ktorých sa snažím dodržiavať postupy Klubu ranostajov. Nastúpila som fázu „ZNIČENIE“.  Mala by trvať 22 dní. Predpokladala by som, že po troch dňoch asi nezaznamenám nejaké pokroky, ale všimla som si rôzne iné veci. Pre mňa dôležité.

Áno. Pre skoré ranné vstávanie je najdôležitejšie vstať bez toho, aby človek zostal ešte polemizovať sám so sebou, či to s tým vstávaním myslí vážne alebo nie. Treba vstať hneď, ako zazvoní budík a nerozmýšľať. A najlepšie k nemu bežať do inej izby. A hneď ustlať posteľ. Lebo taká rozhodená je obrovským lákadlom vrátiť sa tam opäť, hlavne vtedy, keď na nás nečakajú žiadne povinnosti.

Vstávam už o 4,45. Dôvod je jednoduchý. Kým začnem s ranným rituálom 20/20/20 a venujem sa len sebe, nachystám môjmu dieťatku veľkému jedinému raňajočky :) veď mám len ju.

Prvá 20-minútovka. V  pondelok som chcela ísť behať.  Von však lialo. Nenormálne. Tak som behanie vymenila za cvičenie. Cieľ – spotiť sa!  A tak som makala a skončila cvičením, ktoré som vedela, že ma dorazí a dopotí.  A v prvý deň som dokonca zvládla aj studenú sprchu. Dnes som sa však už morila s parádnou svalovicou na pravom stehne. Svalovicu chápem, ale neviem, kde sa vzala na pravom stehne.

V druhej 20-mnútovke má byť človek sám so sebou. Poďakovať sa. Už za čo chce. Ja sa ďakujem v štyroch oblastiach – myseľ, srdce, zdravie, duša. A píšem si, čo chcem v ten  ktorý deň zvládnuť. Taký  produktívny plán. Všetko to robím v tichu , sama, pri nočnej lampe a to ticho aj počúvam.
V druhý deň mi pri tejto činnosti napadla otázka: „Prečo sa ľudia boja ticha?!“ Všetko ticho rušíme telkou, rádiom, videami na fb a ig, hrami na telefónoch a x ďalšími rušičkami, ktoré prehlušia možnosť počuť samého seba. Hm. Počuť svoj vnútorný hlas niekedy naženie strach. To asi preto. Aj mňa ticho dlho rušilo, lebo som bývala a často bývam sama. Ale pomaly sa dostávam do fázy, kedy ho vyhľadávam cielene.

V tretej 20-minútovke najmä čítam. Mám rada odborné knihy. O školstve, výchove, sebapoznávaní a tak. Čítam to, čo ma môže inšpirovať do ďalšej činnosti . Najmä tej tvorivej. Alebo si čítam anglické texty a oprašujem slovíčka. Popri tom vypijem liter čistej vody. A moja hodina tým skončí.

Keby som to celé mala zhrnúť, už za krátky čas viem, že tento systém má za cieľ:
  1. Vytrénovať človeka natoľko, aby si x aktivít zautomatizoval natoľko, aby mu boli časom prirodzené bez toho, aby sa nad tým vôbec zamýšľal
  2. Každodenným  cvičením posilniť zdravie a vyvolať x ďalších procesov prospešných pre náš život a fungovanie
  3. Naučiť nás „mať čas“ pre seba, pre svoje myšlienky, pre čokoľvek, lebo si postupne budujeme vlastný systém, vlastné rituály tak, aby vyhovovali hlavne nám.... to, od čoho sme sa odrazili má byť len štartovací bod
  4. Naučiť nás byť vďačnými, lebo sme si veľmi rýchlo zvykli na to, že môžeme mať v podstate všetko...Hej môžeme. Zoberieme si pôžičku, máme nové auto, dovolenku. Zoberieme si hypotéku, postavíme si dom, kúpime byt.  Máme peniaze, ideme na nákupy, veď nákupné centrá lákajú a treba byť trendy. Paráda. Akurát nám neostane popri tom všetkom to celé naozaj užiť a prežiť. V pokoji a s tými, pre ktorých sme to robili. Taký divný kolotoč.
No nič. Ja tu nie som na múdre reči, len sprostredkúvam pocity zo zmeny, na ktorú som nastúpila. Ja viem. Pre niekoho prázdne reči. Veď xľudí vstáva o piatej do práce, aj ja som,,, x ľudí cvičí, veď aj ja som sa vždy nejakým spôsobom hýbala,,, x ľudí pije vodu, veď aj ja som ju pila a pijem,,, Myslím, že veľa nás robí veci niekedy bez toho, aby sme to nejak premysleli,,, lebo nie je čas. A tak som vďačná za ten čas, ktorý momentálne mám a môžem ho využiť preto, aby som na tejto ceste dosiahla svoj cieľ. Aj keď viem, že cieľ je cesta samotná.
 
PS: to vstávanie mi ide na nervy celý život, ale ako sa ja teším spať!!! ( spávam lepšie , fakt!!!! nenormálny pocit )

Poznámka : keď mám potrebu spať , ľahnem si , minimálne na polhoďku, lebo viem, že mi to pomôže. Podriemem a urobím viac. A beriem to ako odmenu :)

Tak do vstávania !

Priebežne sa zase ohlásim s tým, čo som zistila a či vôbec :)